Notisia

"Programa Prontu ba Dezastre": Hametin Rezilénsia Komunidade iha Ermera no Liquiça
Featured

"Programa Prontu ba Dezastre": Hametin Rezilénsia Komunidade iha Ermera no Liquiça

Rezumu Ezekutivu

Iha Timor-Leste, moris komunidade rural depende diretamente ba bee, rai no ai-horis. Maibé mudansa klimátika no dezastre naturál — inundasaun, rai-monu no bailoron naruk — sai ameasa kada tinan boot liu ba fertilidade rai, disponibilidade bee no seguransa alimentár. Hodi responde ba risku hirak ne'e, Kdadalak Sulimutuk Institute (KSI) implementa Disaster Ready Program (DRP) ka "Programa Prontu ba Dezastre" iha Suku Matata no Fatubolu (Munisípiu Ermera) no Suku Gugleur no Maubaralisa (Munisípiu Liquiça), liu husi parseria ho Oxfam Timor-Leste no ho finansiamentu husi Governu Austrália (DFAT).

Husi Jullu 2023 to'o agora, DRP hametin kapasidade komunidade atu hasoru risku dezastre, hametin infraestrutura báziku ba jestaun rekursu naturál, no loke oportunidade ekonómia ba família liu husi grupu poupansa no ortikultura — ho atensaun espesiál ba partisipasaun feto, labarik, idozu no ema ho difisiénsia.

Rezultadu Xave (Jullu 2023 – Agora)

Indikadór Rezultadu
Munisípiu kobre 2 (Liquiça, Ermera)
Suku beneficiáriu 4 (Matata, Fatubolu, Gugleur, Maubaralisa)
Konsellu Jestaun Dezastre Suku (KJDS) estabelese 4
Kriasaun debu (konservasaun bee-rai) 15
Instalasaun bee ba komunidade fatin 11
Travasaun/bronjon lokal konstrui 7
Sentru viveiru estabelese 2
Grupu ROMANSA (poupansa komunitáriu) 4
Grupu ortikultura estabelese 13
Bee-matan ne'ebé moris fila fali 15

Kontestu no Rasaun ba Programa

Iha área rural Timor-Leste, relasaun entre ema no natureza forte tebes — bee, rai no ai-horis mak sustenta moris komunidade nian. Mudansa klimátika no dezastre naturál bele halakon fertilidade rai, hamenus bee no hamosu risku ba dezastre sira seluk ne'ebé aas liu. Nu'udar resposta, DRP dezeña hodi hari'i "komunidade ne'ebé forte, preparadu no reziliente," liu husi jestaun redusaun risku dezastre ne'ebé partisipativu no inklusivu.

David Nunes, Jestor Programa DRP husi KSI, subliña katak programa ne'e la'ós de'it fó apoiu ba prevensaun dezastre, maibé mós promove kultura servisu hamutuk iha komunidade hodi proteje ambiente seguru ba jerasaun tuir mai.

Objetivu Programa:

  1. Hametin kapasidade komunidade atu identifika, prevene no responde ba risku dezastre no impaktu mudansa klimátika;
  2. Hametin infraestrutura báziku ba jestaun rekursu naturál (bee no rai);
  3. Fó oportunidade partisipasaun ba grupu vulnerável (feto, labarik, idozu, ema ho difisiénsia) iha planeamentu no foti-desizaun;
  4. Loke oportunidade ekonómia liu husi grupu poupansa no produsaun agríkola sustentável.

Abordajen no Metodolojia

DRP aplika prosesu implementasaun ne'ebé faze-faze no partisipativu, hodi asegura apropriasaun lokal no sustentabilidade jangka-naruk:

Faze 1 — Koordenasaun no Sosializasaun. Iha Jullu 2023, ekipa KSI koordena ho autoridade nível Munisípiu, Postu Administrativu no Suku, hodi introdus programa no simu ideia husi komunidade antes dezeña estratéjia sira.

Faze 2 — Planu Asaun Komunidade (PAK). Ekipa KSI hamutuk autoridade komunitáriu no reprezentante komunidade dezenvolve PAK, ne'ebé mapea istória dezastre, mitigasaun ne'ebé ona halo, no rekursu lokal (internál) no rekursu ne'ebé presiza apoiu husi liur (externál).

Faze 3 — Estabelese Konsellu Jestaun Dezastre Suku (KJDS). KJDS mak órgaun lokál ne'ebé responsabiliza atu jere implementasaun PAK, fó alerta sedu ba komunidade, halo levantamentu dadus komunidade afetadu, no koordena evakuasaun ba grupu vulnerável.

Faze 4 — Implementasaun Atividade. Bazeia ba PAK, KSI hamutuk komunidade estabelese grupu-servisu no implementa atividade konkretu: konservasaun bee-rai, travasaun/bronjon, sentru viveiru, grupu ROMANSA no grupu ortikultura.

Rezultadu no Impaktu

1. Konservasaun Rekursu Naturál

Kriasaun debu (15 iha total) implementa hodi proteje fonte bee no rai husi degradasaun no hamenus risku inundasaun no rai-monu:

Munisípiu Suku Total Kriasaun Debu
Liquiça Gugleur 4
Liquiça Maubaralisa 8
Ermera Fatubolu 1
Ermera Matata 2
Total   15

Impaktu: Monitorizasaun hatudu katak kuaze bee-matan hamutuk 15 konsege moris fila fali — bee-matan ne'ebé uluk maran durante bailoron agora la maran ona; volume bee aumenta no kualidade rai sai di'ak liu ba produsaun agríkola. Instalasaun bee ba komunidade iha 11 fatin fó asesu diretu ba nesesidade uma-laran no atividade agríkola.

Travasaun/bronjon lokal (7 iha total, Liquiça no Ermera), konstrui husi material lokal — fatuk no au — hodi estabiliza área vulnerável, hafasilita mobilidade durante estasaun udan no reduz risku asidente.

Sentru viveiru rua (2) estabelese iha Fatubolu no Matata, ne'ebé fornese ai-oan ba reflorestamentu, konservasaun bee-rai no restaurasaun área degradada — no ao mesmu tempu reforsa koñesimentu tékniku komunidade kona-ba agroekolojia.

2. Inkluzaun Ekonómia — Grupu ROMANSA

Grupu Rai Osan ba Mudansa (ROMANSA) hamutuk haat (4) estabelese iha Liquiça no Ermera, promove sistema poupansa no emprestimu ki'ik ne'ebé jere husi komunidade rasik.

Impaktu: Grupu ROMANSA sai alternativa importante ba família rural ne'ebé menus asesu ba servisu finanseiru formál — reduz dependénsia ba emprestimu ho juru aas, aumenta kultura poupansa, no fortalese lideransa feto iha prosesu tomada-desizaun ekonómia família nian.

3. Seguransa Alimentár — Grupu Ortikultura

Grupu ortikultura hamutuk 13 estabelese (6 iha Liquiça, 7 iha Ermera), ho fokus ba produsaun horta liu husi terasu (to'os foho-lolon).

"Membru sira sente kontenti tanba atividade ida ne'e bele kontribui hodi hasa'e rendimentu família. Osan ne'ebé membru sira hetan husi fa'an produtu husi kada kantareiru bele to'o liu husi USD 20." — José Trindade, Xefe Grupu Ortikultura, Aldeia Colaco

Impaktu: Aumenta produsaun ai-manas no modo-tahan, hadi'a nutrisaun família, no loke oportunidade rendimentu adisionál liu husi fa'an produtu iha merkadu lokal. Maske nune'e, monitorizasaun identifika katak grupu balun seidauk la'o ho efisiente tanba komitmentu membru ne'ebé la konsistente — hatudu nesesidade ba akompañamentu kontinuu.

Depoimentu Komunidade

"Programa ne'e ajuda komunidade sira sai reziliente no prontu atu hasoru dezastre iha futuru." — Felisberto dos Santos, Pontu Fokal DRP, Suku Fatubolu

Dezafiu no Aprendizajen

Implementasaun DRP hasoru dezafiu balun ne'ebé importante atu konsidera ba faze programa tuir mai:

  • Klimátika: kondisaun tempu la previsível afeta kalendáriu agrikultura no reflorestamentu;
  • Bee: limitasaun asesu ba bee dificulta manutensaun ortikultura durante bailoron naruk;
  • Sustentabilidade grupu: komitmentu membru la hanesan iha grupu balun, afeta kontinuidade atividade;
  • Merkadu: limitasaun rekursu tékniku, material no asesu ba merkadu ho folin justu ba produtu agríkola.

Lisaun aprende hatudu katak akompañamentu pós-implementasaun no apoiu tékniku kontinuu importante tebes atu asegura sustentabilidade rezultadu jangka-naruk, liu-liu ba grupu ROMANSA no ortikultura.

Konkluzaun no Rekomendasaun

DRP hatudu katak kolaborasaun entre organizasaun sivíl (KSI), parseiru dezenvolvimentu (Oxfam), no doadór (Governu Austrália liu husi DFAT), hamutuk ho komunidade lokal, bele produz mudansa signifikativu no mensurável iha nível suku. Liu husi konservasaun bee-rai, reflorestamentu, inkluzaun finanseira no seguransa alimentár, komunidade beneficiáriu sira aumenta sira nia rezilénsia hasoru dezastre no mudansa klimátika.

Ba faze tuir mai, KSI rekomenda:

  1. Reforsa akompañamentu ba grupu ROMANSA no ortikultura ne'ebé seidauk sustentável;
  2. Ekspande asesu ba merkadu ho folin justu ba produtu agríkola lokal;
  3. Investe liu iha solusaun ba asesu bee durante estasaun bailoron;
  4. Kontinua fortalese kapasidade KJDS sira nu'udar mekanizmu alerta-sedu lokal.

Disaster Ready Program (DRP) implementa husi Kdadalak Sulimutuk Institute (KSI), ho parseria husi Oxfam Timor-Leste, no apoiu finanseiru husi Governu Austrália liu husi Departementu Negósiu Estranjeiru no Komersiál (DFAT).

Related Articles